.

Prvé kroky v armáde

  Napoleon slúžil vo Valence a Auxonne až kým nevypukla v roku 1789revolucionárov a získal si pozíciu podplukovníka dobrovolníkov bojujících na ich strane, po príchode do konfliktov so silnejšou stranou nacionalistov a ich vodcom Pasqualem Paolim musel Napoleon v júni 1793 spolu so svojou rodinou utiecť do Francúzska. Napoleon sa stal Francúzom a oslávil to veľkým pijanským večierkom.
           Napoleon bol vymenovaný za delostreleckého veliteľa vo francúzskych silách obliehajúcich Toulon, kde vypuklo povstanie proti jakobínskemu teroru a bol obsadený britskou armádou. Sformuloval úspešný plán na mesto, čo viedlo k jeho povýšeniu na brigádneho generála. Jeho úspech naňho obrátil pozornosť Výboru verejnej bezpečnosti a stal sa blízkym spolupracovníkom Augustina Robespierra, ktorý bol mladším bratom revolučného vodcu Maximiliána Robespierra. Následkom toho bol krátko väznený vo väzení po páde Augustína Robespierra v roku 1794, ale bol prepustený počas dvoch týždňov.
          V roku 1795, Napoleon Bonaparte slúžil v Paríži, kde rojalisti zorganizovali vyzbrojený protest proti Národnému Konventu 3 októbra. Napoleon dostal príkaz na obranu Konventu v Tuileries paláci. S pomocou mladého jazdeckého dôstojníka Joachima Murata, ktorý sa mu neskôr stal švagrom zmocnil diel. Krvavo potlačil povstanie rojalistov a týmto činom na seba upozornil veľkú pozornosť, zvlášť na svojho vedúceho Barrasa. Počas nasledujúcich týždňov sa romanticky naviazal na Barrasovu bývalú milenku Josephine de Beauharnais s ktorou sa oženil 9. marca 1796.
franúzska revolúcia. Vtedy sa vrátil na Korziku, kde medzi sebou súperili rojalisti, revolucionári a korsickí nacionalisti. Bonaparte podporoval