.

Bitka pri Slavkove (1805)


      V roku 1804 sa Napoleon korunoval za cisára. V Európe mal však mnoho nepriateľov. Vojská proti Napoleonovi chystali Rakúšania a Rusi. Prusov si cisár kúpil za Hannoversko. Napoleona ohrozoval aj aricovojvoda Karol so silami v Taliansku. Spočiatku Napoleon sústredil svoje vojsko o sile asi 200 000 mužov v Boulogne, kde sa pripravoval na vpád do Anglicka. Celých 6 mesiacov využil pre každodenný výcvik. Po Napoleónovom rozhodnutí zaútočiť na východ bolo hnal svojich vojakov rýchlosťou až 40 kilometrov denne, a tak už za 3 týždne bola jeho armáda v Nemecku. Následne prekročila rakúske hranice. Zvíťazil v bitke pri Ulme a vstúpil do Viedne. Zápas medzi tromi cisármi sa mal odohrať pri českom Slavkove.      
         Spojenci mali k dispozícii asi 85-tisíc vojakov, kým Napoleon iba 67-tisíc. Spojenci obsadili Pracký kopec, lebo očakávali, že z kopca sa útočí lepšie. Na kopci rozmiestnili aj 250 diel. Na pravom krídle kopca ostal generál Bagration a v zálohe vyčkávali cárske gardové jednotky. Napoleon rozmiestnil svoje delostrelectvo na výšinách Santon a Žuráň. Hlavné francúzske sily boli za riekou, ukryté hmlou.
        Bitka sa začala tým, že sa o 8. hodine ráno ľavé krídlo a stred zostavy spojencov (2/3 mužstva) vydali v štyroch kolónach z Prackého kopca na slabšie Francúzske pravé krídlo k obce Telnice. Hlavné francúzske sily vyčkávali. O 9. hodine sa celý francúzsky stred pod velením maršala Soulta pohol proti tej časti zostavy spojencov, ktorá ostala na Prackom kopci. Ľavé krídlo spojencov sa tak muselo znovu otočiť a podniknúť protiútok na kopec, nad ktorým pomaly získavali kontrolu francúzske oddiely. Ale bolo už neskoro. Stred Francúzov sa stáčal ku rybníku a pomaly obkľučoval spojencov. Ťažké boje boli aj na ľavom spojeneckom krídle, kde Bagrationove jednotky utrpeli porážku. Francúzsky útok na Pratecký kopec bol úspešný, zmocnili sa mnohých diel a vytlačili nepriateľa k obciam Sokolnice a Telnice. Kde chaos v ustupujúcom spojeneckom vojsku dovŕšil úspešný útok vojsk maršala Davouta.
           Bitka sa skončila veľkým víťazstvom Francúzov. V bitke Napoleon stratil asi 7000 vojakov, jeho nepriatelia prišli o 27 000 vojakov, čím stratili 37% svojej bojovej sily. Francúzsko a Rakúsko podpísalo v Pressburgu dva dni po bitke 4.
decembra 1805 mierovú dohodu, stratilo mnohé územia a muselo navyše platič reparácie. Rímskonemecká ríša fakticky prestala existovať. Nemecké krajiny boli rozdelené medzi Francúzsko a Prusko. Vojna medzi týmito dvoma krajinami sa začala v roku 1806. Ruské vojsko sa stiahlo späť na svoje územie.
           Napoleon bol svojim skvelým víťazstvom veľmi potešený. Verejne vzdal vďaku svojim vojakom. A začal rozdávať vysoké odmeny. 2 milióny frankov dal vyšším veliteľom a po 200 frankov každému vojakovi. Pre vdovy a po padlých vojakoch zabezpečil vysoké dôchodky. Údajne tiež adoptoval osirotené deti, ktorým dovolil k ich pôvodnému krstnému menu pridať i meno N
apoleon.