.

Francúzsky cisár

V januári roku 1804 odkryla Napoleonova polícia vražedné úmysly zdanlivo pod záštitom Bourbonovcov. Ako odplatu si Napoleon objednal zatknutie Duc d´Enghiena, ktorý porušoval článok o suvenerite Bádenska. Po rýchlom tajnom súde, bol Duc d´Enghien1804. Napoleon využil tento incident k tomu aby obnovil dedičnú monarchiu vo Francúzsku na ktorej čele by stál cisár (Napoleon) na domnienke, že obnovenie vlády Bourbonovcov by bolo nemožné vzhľadom na zavedenie konštitúcie. 2.decembra 1804 v Notre Dame de Paris sa Napoleon korunoval za cisára. Tvrdenie, ktoré hovorí o tom ako sa Napoleon Bonaparte počas obradu zmocnil koruny z rúk pápeža Pia VII za účelom vyhnúť sa podrobeniu jeho autority k pápežovi sú sporné. V skutočnosti bol však korunovačný proces dohodnutý vopred. Po korunovačných klenotoch bol požehnaný pápežom. Po ňom korunovali i jeho manželku Joséphine ako cisárku (tento moment zachytil Jacques-Louis David v jeho najslávnejšom obraze). Neskôr 26. mája 1805 Napoleona v milánskej katedrále korunovali za kráľa Talianska so železnou korunou Lombardy.

         Počas roku 1805 bola Británia nerada vtiahnutá do Tretej koalícii bojujúcej proti Napoleonovi, potom čo si uvedomila, že nedokáže zastaviť rozšitujúce sa expanzívne zámery a vojny Napoleona . Napoleon Bonaparte dobre poznal francúzsku flotilu, ktorá nemohla poraziť kráľovské loďstvo a preto odlákal britskú flotilu z prieluvu Lamanche tak, že teoreticky by sa mohla francúzska flotila spojiť so španielskou a tak získať 24 hodinovú kontrolu nad prielivom a tým sa priblížiť a vylodiť v Británii. Napoleon bol popravde povedané amatérom na vedenie námornej flotily, jeho objednávky k admirálom boli častokrát protikladné a zbytočné. Súsdredil sa najmä na kontinent kde Rakúsko a Rusko pripravovali inváziu do Francúzska. Vytvoril tzv. Veľkú Armádu s ktorou tajne vypochodoval smerom na Nemecko. 20. októbra 1805 to prekvapilo Rakušanov pri Ulme. O deň neskôr, teda 21. októbra 1805 v bitke pri Trafalgare rozdrvila britská flotila pod vedením admirála Horatia Nelsona spojené francúzske a španielske flotily. Týmto víťazstvom získala Británia trvalú kontrolu nad morom. 2. decembra 1805 Napoleon zabezpečil dvôležitejšie víťazstvo. Víťazstvo, na ktoré bol počas svojho vojenského vedenia najviac hrdý sa nieslo porážkou Rakúskej a Ruskej armády, s ktorou sa stretol v bitke pri Austerlitze, známej tiež pod menom bitka pri Slavkove.Bola to bitka troch cisárov: Francúzsky cisár Napoleon Bonaparte, rakúsky cisár František II., a rakúsky cár Alexander I. Touto bitkou zariadil 28. decembra 1805 podpísanie Bratislavského mieru.