.

Kontinentálna blokáda

         Bola vyhlásená v roku 1806 v Berlíne. Bol to zákaz obchodovať s výrobkami z Anglicka alebo ich kolóniou. Platil pre všetky im podrobené zeme (Nemecko, Rakúsko, Rusko, Taliansko, Prusko) a chcel ňou dosiahnuť hospodársky kolaps Británie. To sa mu však nepodarilo, mimo iného i preto, že Anglicko v odvetu zakázalo dovoz francúzskeho tovaru.
         Kontinentálna blokáda mala nepredvídaný pozitívny dopad na rakúske manufaktúry, lebo sa vlastne jednalo o superochranárske hospodárske opatrenie . Takto chránené manufaktúry sa mohli rozvíjať bez anglickej konkurencie.
         Kontinentálna blokáda bola ale často porušovaná, oficiálne sa k nej nepripojilo Portugalsko - čo dalo Napoleonovi roku 1808 dôvod k invázii. V Európe začalo vo veľkom kvitnúť podvodníctvo a šmelina, a to za tichého súhlasu väčšiny monarchov, ktorých (i cez nesporne pozitívny dopad blokády na rozvoj kontinentálneho priemyslu) zem absencia anglického tovaru spočiatku negatívne poznamenala.
         Napoleon sám, v záujme svojej zemi, povolil dovoz malého a nutného množstva anglického tovaru do Francúzska, ale zároveň musel francúzsky dovozca vyviesť späť do Anglicka tovar minimálne rovnakej hodnoty. Následkom pašovania sa na blokáde mnoho vplyvných ľudí francúzskeho cisárstva nezákonne obohatilo.
Napoleon takéto prehrešky väčšinou tvrdo trestal - napríklad (potom, čo ten odmietol venovať 1 milión maršalovi Massénovifrankov na parížsku invalidovňu) nechal zabaviť všetok jeho peňažný majetok (3 milióny frankov).
         Na kontinentálnej blokáde najviac stratilo Rusko, ktorého slabé hospodárstvo nemohlo nahradiť straty vyplývajúce z ukončení dovozu anglického tovaru, tak, ako zvyšok Európy. Výsledkom bol stále zrejmejší ekonomický pokles, ktorý cára Alexandra donútilo kontinentálnu blokádu časom ignorovať. To prehĺbilo vzájomnú krízu vzťahov s Francúzskom a nakoniec vyústilo vo francúzsku inváziu.