.

Prvý konzul

      


     Zatiaľ, čo sa Napoleon v Egypte nestaval k európskym záležitostiam a pozoroval ich z vonka spoliehajúc sa s veľkou mierou na noviny a zásielky, ktoré prichádzali nepravidelne. 23. augusta 1799 neočakávane vyrazil s loďami na Francúzsko s využitím dočasného odjazdu britských lodí blokujúcich francúzske pobrežné prístavy.
         Aj keď bol obvinený politickými oponentmi zo zanechania jeho vojenských jednotiek, jeho odjazd bol v skutočnosti nariadený direktóriom, ktoré trpelo sériami vojenských porážok vyvíjajúcich sa tlakom z Druhej koalície a obávalo sa vpádu.Ešte pred návratom Napoleona do Francúzska sa vojenská situácia trošku zmenila kvôli niekoľkým francúzskych víťazstiev.Republika zbankrotovala a skazené a neúčinné direktórium bolo ešte viac nepopulárnejšie francúzskej verejnosti ako inokedy predtým.
         Napoleon bol obkolesený jedným mužom z direktoriátu, ktorý sa volal Sieyés a hľadal podporu pre prevrat a zvrhnutie konštitúcie. Spiknutie zahrnulo aj Napoleonovho brata Luciena, ktorý bol ako hovorca Rady piatich stoviek. Roger Ducos a ďalší významní predstavitelia direktoriátu ako napr. Talleyrand. 9. novembra (18. brumaira) a ďalšieho nasledujúceho dňa, jednotky vedené Napoleonom sa zmocnili kontroly a rozpustil legislatívnu radu aby vymenovala Napoleona Bonaparteho, Sieyésa a Ducosa ako konzulov, ktorý majú spravovať vládu. Aj keď Sieyés očakával, že bude ovládať nový režim, bol oddelený od Napoleona, ktorého odviedli na vojnu. Ústava z roku VIII zabezpečila voľby a zvolila Napoleona Bonaparteho za prvého konzula. Toto urobilo z Napoleona najmocnejšou osobou vo Francúzsku, ktorej sila bola zväčšená Ústava z roku X a vymenovala ho za prvého konzula.
          Napoleon uskutočnil niekoľko trvalých reforiem, ktoré zahŕňali aj centralizácu administratívy vlády, vyššie vzdelanie, daňový systém, ústrednú banku, právne zákony a cestné a kanalizačné systémy. Napoleon vyjednával s Kondorátom v roku 1801 s katolíckou cirkvou, aby sa zmierilo najviac katolícke obyvateľstvo s jeho režimom. Jeho súbor občianskych práv nazývaný Napoleonský zákonník alebo Občiansky zákonník má význam dodnes v mnohých krajinách sveta. Zákonník bol zkonštruovaný výborom právnych expertov pod dohľadom Jean Jacques Régis de Cambacér(é)s, ktorý bol kancelárom druhého konzula od 1799 až do roku 1804. Napoleon sa aktívne zúčastňoval zasadaní štátnej rady. Ďalšie zákony sa zaoberali kriminálnym a obchodným právom. V roku 1808 bol zákon kriminálnych práv zverejnený a nariadený presnými pravidlami zo súdneho riadenia.