.

Viedenský kongres

         


     Už v dobe bojov proti Napoleonovi v r.1814 uzavreli Veľká Británia, Rusko, Rakúsko a Prusko zmluvu o povojnovom usporiadaní Európy. Od septembra 1814 do júna 1815 sa vo Viedni konal mierový kongres panovníkov a štátnikov európskych veľmocí. Zišlo sa tu asi päťdesiat príslušníkov panovníckych rodov. Rokovalo sa o usporiadaní európskych politických pomerov. Rozhodnutia kongresu sledovali záujmy víťazných veľmocí – Veľkej Británie, Ruska, Rakúska a Pruska. Systém vytvorený na kongrese bol založený na troch princípoch – princíp legitimity (oprávnenosť nárokov na vládu), princíp reštaurácie (obnovenie hraníc z r.1790) a princíp solidarity (spoločný záujem konzervatívnych štátov na odvrátení revolučných myšlienok).
           Francúzsko muselo zaplatiť vojnovú náhradu a vydať svoje vojnové loďstvo víťazom. Jeho hranice boli obnovené podľa stavu v r.1790. Anglicko získalo Maltu,  Helgoland, Kapsko a Cejlón. Rusko získalo Fínsko, Besarábiu a  Veľkovojvodstvo varšavské. Z veľkovojvodstva vzniklo Poľské kráľovstvo, ktoré bolo spojené s Ruskom personálnou úniou. Rakúsko si ponechalo Halič a získalo Lombardiu a Benátky s okolím. Prusko získalo časť Saska, Poznaň, Vestfálsko a Porýnie. Nemecko zostalo rozdrobené, ako nástupca svätej rímskej ríše vznikol Nemecký spolok. Bol zriadený ríšsky snem vo Frankfurte nad Mohanom, ktorý mal však malú právomoc. Spojením Belgicka a Nizozemska vzniklo Nizozemské kráľovstvo. Taliansko zostalo rozdrobené – sever ovládlo Rakúsko, stred pápež a do Neapolska sa vrátili Bourbonovci.
          Veľmoci sa zmluvne zaviazali, že nové usporiadanie budú chrániť aj mocou a že budú spolu riešiť všetky pokusy o porušenie dohodnutých zásad. Na návrh ruského cára Alexandra I. kongres schválil  zmluvu, tzv. Svätú alianciu, ku ktorej sa pripojili všetci európski monarchovia okrem sultána a pápeža.
          Najaktívnejším zástancom aliancie bol rakúsky kancelár knieža von Metternich, ktorý vystupoval proti liberálnym a demokratickým zmenám v medzinárodných vzťahoch a vo vnútornej politike – bol zástancom absolutizmu. Rozhodnutia kongresu sa robili v protiliberálnom duchu, bez ohľadu na politický vývoj v Európe. Preto takýto systém nemohol dlho vydržať. Napriek tomu Svätá aliancia vytvorila prvý a dovtedy jediný systém kolektívnej bezpečnosti.