.

Výprava do Egypta (1798-1799)

      

       V marci 1798 navrhol Napoleon vojenskú expedíciu do Egypta, provincie za účelom chrániť francúzske obchodné záujmy a podkopávať britský prístup do Osmanskej ríše, Indie. Aj keď Direktoriát s problémom a cenou a rozsahom tejto výpravy nebol veľmi spokojný pohotovo súhlasil s plánom za účelom odstrániť populárneho generála z centra moci.
          Neobvyklou stránkou egyptskej expedície bolo zahrnutie veľkej skupiny vedcov do francúzskej armády. Najvyznamnejší objavom bolo nájdenie Rosettskej dosky. Táto doska je považovaná ako zdroj Napoleonovej oddanosti k princípom osvietenectva a cudzej práce ako majstrovským kúskom propagandy imprelialistických motívov invázie. Vo veľkom neúspešnom úsilí získať podporu egyptského ľudu, Bonaparte vydal prehlásenie na seba ako osloboditeľ egyptského ľudu z pod vlády osmanskej ríše.
           Bonaparteho expedícia sa zmocnila ostrova  Malty 9. júna
a potom sa vylodila 1. júla v Alexandrii, pretože sa chcela dočastne vyhýbať stíhaniu kráľovským loďstvom.
          
Po vylodení na pobreží Egypta sa odohrala prvá bitka
s Mamelukami, dávnou mocou na Strednom Východe, približne 4 míle od pyramíd. Napoleonove vojsko počtom prevyšovalo s vyspelým jazdectvom asi 25 000 až 100 000, ale Napoleon strategicky vyšiel na vrchol hory. Muži vo vojsku sa sformovali do dutých štvorcov s tvárou na cieľ. Túto taktiku zvolil, preto aby držal delá a dodávky bezpečne na vnútornej strane, zatiaľ čo vojaci mohli strieľať na všetky strany na vrchnej strane. Tetno ťah bol veľmi silnou obranou proti domorodým Egypťanom. Celkovo stratil Napoleon 300 mužov, zatiaľ čo zabil približne 6000 domorodcov. Zatiaľ čo, bitka na súši oznamovala skvelé víťazstvo Francúzov, britské loďstvo si to vykompenzovalo na mori. Lode, ktoré sa odčlenili od Napoleona a jeho armády sa plavili späť do Francúzska, ale bojové loďstvo zostalo pri Napoleonovi k podpore na pobreží. 1. augusta britská flotila našla bojové loďstvo kotviace v silnom obrannom postavení v zálive Abukir. Putujúca britská flotila zaútočila pod vedením Horacia Nelsona na francúzske lode, podarilo sa im zničiť a obsadiť všetky francúzske lode okrem dvoch: Guillaume Tell s admirálom Pierre-Charles Villeneuve a Généreux, ktorá unikla. Guillaume Tell bola onedlho lapená počas britského obsadenia Malty. Mnohí dávajú vinu francúzskej armáde v bitke pri Níle francúzskemu admirálovi Francois-Paul Brueys, ktorý pristúpil s neúspešnou obrannou stratégiou. Francúzske lode boli taktiež postihnuté nedostatkom pracovníkov, dôstojníci boli demoralizovaní a Nelsonov útok bol prekvapením. Celkom sa Britom podarilo zabiť približne 1 700 Francúzov a stratili pri tom len okolo 250 mužov. Napoleon sa vylodil na súš ako by bol zviazaný. Jeho cieľom bolo zosilniť francúzske pozície v Stredozemnom mori. Bol tak frustrovaný aj keď jeho armáda uspela v scelovaní moci v Egypte i keď to stálo opakované vzrastanie vlasteneckej vzbury.
           Na začiatku roku 1799 viedol Napoleon armádu do osmanskej provincie v Sýrii, v súčasnom Izraeli a porazil početnejšie turecké vojská v niekoľkých bitkách, ale Napoleonova armáda bola oslabená chorobami a nedostatkami zásob. Napoleon nebol schopný poraziť pevnosť Acre a tým bol prinútený vrátiť sa v máji do Egypta. Za účelom zrýchliť postup na ceste, vzal Napoleon na seba kontroverzný krok tým, že zabíjal väzňov a ľudí postihnutých morom.
         25. júla bol Napoleon späť v Egypte a porazil osmanskú armádu v Abukire, čím si čiastočne opravil po roku reputáciu z porážky v námornej bitke.
S egyptskou kampaňou stagnovania a politickej nestability vyvíjajúcej sa vo Francúzsku Napoleon opustil vojenské jednotky v Egypte vedené pod maršálom Kleberom pre Paríž v auguste 1799.