.

Výprava do Talianska (1796-1797)

           Pár dní po jeho manželstve dostal Napoleon príkaz veliť francúzskej armáde do Talianska. Jeho vpád do Talianska bol úspešný a 10. mája 1796 v bitke pri Lodi získal prezývku Malý kaprál (le petit caporal), bol to výraz odrážajúci jeho kamarátstvo k svojim vojakom z ktorých dokonca všetkých poznal podľa mena. Nasledovala bitka pri Miláne 10. mája 1796, potom víťazstvo pri Arcole a Rivoli.
           Ďalej sa vydal s armádou do Rakúska cez Lombardiu a porazil pápežské štáty. Pretože pápež Pius VI. protestoval proti Ľudovítovi XVI. Francúzsko sa mu pomstilo tým, že pripojilo k svojmu územiu dve malé pápežské teritóriá. Napoleon ignoroval požiadavku od Direktória, aby pochodoval s vojskom na Rím a zosadil pápeža. Stalo sa to až v nasledujúcom roku, keď sa generál Berthier zmocnil Ríma a posadil pápeža 20. februára do väzenia. Neskôr vo väzení na chorobu pápež umrel.
            Na začiatku roku 1797 viedol Napoleon silnú francúzsku armádu do Rakúska a prínutil tak Rakúsko uzavrieť mier v Campo Formio. Tento mier poskytol Francúzsku kontrolu nad väčšou časťou severného Talianska. Ďalej bolo donútené vymeniť Lombardiu a Belgicko za Benítky, Istriu a Dalmáciu. Napoleon tak pochodoval do Benátok a prinútil ich kapitulovať a ukončil ich viac než 1000 ročnú nezávislosť. Presnejšie, založil na ich území novú profrancúzsku republiku, ktorú ale v tajnej dohode v Leobene nechal napospas Rakúsku. Neskôr v roku 1797 sa Napoleon postaral o mnoho území v Taliansku, ktoré Francúzsko ovládalo.
            Napoleonove pozoruhodné série vojenských triumfov boli výsledkom jeho schopnosti používať encyklopedické znalosti na formovanie vojenských myšlienok k skutočným situáciám. Ako príkladom je používanie delostrelectva k podpore pešieho pluku. Napoleon to popísal takto: „Bojoval som v šesťdesiatich bitkách a nenaučil som sa nič, čo som nevedel na začiatku.“ Napoleon bol taktiež pánom inteligencie a podvodu a mal zvláštny zmysel, kedy a kam udrieť na nepriateľa. Často vyhrával bitky sústreďovaním sa na súperove jednotky a nič netušiaceho nepriateľa pozoroval zvedmi, ktorí mu nosili správy o pozícii súperových jednotiek, tak nepriateľa napádal svojimi dobre rozmiestnenými a ukrytými vojakmi. Počas talianskej kampane sa podarilo Napoleonovej armáde zajať 160 000 vojakov a zmocniť sa 2000 diel. Kampani sa podarilo prelomiť tradičné štandardy vojenskej taktiky z 18. storočia a nastoliť novú éru vo vojenskej histórií.
           Vo francúzskej kampani sa generál Napoleon Bonaparte stal vplyvným človekom vo francúzskej politike. Bol publikovaný v dvoch novinách, ktoré vychádzali pre vojenské jednotky v jeho armáde, ale široko obliehali aj francúzku spoločnosť. V máji 1797 bol publikovaný v parížskych novinách s nadpisom: Le Journal de Bonaparte et des hommes vertueux. V polovici roku 1797 sa konali voľby, ktoré sa postarali a zväčšenie sily rojalistov Barrasasom a jeho spojencov. Rojalisti začali postupne útočiť na Napoleona a podkopávať jeho autoritu tým, že jednali z Rakušanmi. Napoleon poslal generála Augereau do Paríža viesť prevrat d'etat a 4. septembra očistil Paríž od rojalistov. Napoleon postupoval k mierovým vyjednávaniam s Rakúskom, potom sa vrátil do Paríža ako víťazný hrdina s dominantnou silou vo vláde ďaleko viac populárny ako niekto z Direktoriátu.