.

Výcvik a školenie

  Napoleon začal školu už ako päťročný. Bol zapísaný do školy v roku 1774, ktorú viedli rehoľné sestry. Mal voľnejšiu školu a často tak chodieval na prechádzky. Na týchto prechádzkách niekedy sa držal za ruku s dievčaťom, ktoré sa volalo Giacominetta. Napoleonovi spolužiaci spozorovali tento milujúci párik a vytvorili o nich rýmovačku: „Napoléone di mezzacalzetta, fa l'amore a Giacominetta“. Tento krátky rým znamenal: „Napoleon s jeho ponožkami napoly dole, vyznáva lásku Giacominette“. Kedykoľvek tento rým Napoleon počul, prenasledoval vinníka a pustil sa s ním do bitky.

          Napoleon sa dôkladne pripravoval na vyučovanie. V matematike, dejepise a zemepise predčil všetkých spolužiakov. Jeho slabou stránkou boli jazyky. Robil chyby vo francúzštine, gramatické aj významové a reč mu špatili mnohé talianizmy. Malý postavou, zamračený a nemotorný, so zlou francúzskou výslovnosťou bol často objektom posmechu svojich spolužiakov. Otcovi napísal, že im dokáže, že je najlepší. Učiteľov udivoval svojou nesmiernou usilovnosťou a húževnatosťou. Hoci jeho nadanie na matematiku bolo príznačné, nevedel vniknúť do tajomstiev šachového umenia. Rád hrával karty a keď sa dalo, podvádzal. Zatiaľ čo sa jeho spolužiaci cez prestávky odbehli hrať, on využil každú voľnú minútu na štúdium. Doslova hltal historické knihy o starovekých dejinách Egypta, Sýrie, Babylonu či Perzie. S rovnakou vášňou sa venoval aj dejinám antických štátov. Z prečítaného si robil zápisky a mnohé historické práce konspektoval. Dôkazom toho sú nájdené zošity s poznámkami o dejinách Anglicka, či Pruska. Napoleon sa však venoval aj literatúre - či umeleckej, či politickej, ku ktorej mal vždy vrelý vzťah. Nielen, že sa v nej vyznal, ale aj sám písal a to bez námahy, rýchlo a rovnako ľahko písal prózu, verše a publicistiku. Jeho tvorba bola žánrovo pestrá obsiahla aj filozoficko - politické štúdie.